TRENČIANSKE OSVETOVÉ STREDISKO V TRENČÍNE

„Svätojánska noc má odpradávna čarovnú moc“

Zvyky počas roka boli husto opradené rôznymi poverami, čarami, mágiou. Ľudia verili, že im dokážu pomôcť v ich starostiach, ale i radostiach.

Patria sem aj slovanské zvyky letného slnovratu, ktoré sa viažu so sviatkom Jána Krstiteľa (24. júna) a sú spojené so silou ohňa, vody, rosy. U nás na trenčianskom Považí bol tento zvyk vnímaný a postavený skôr do zábavno-spoločenskej roviny, kde sa pálenie a preskakovanie ohňov dievkami spájalo so spievaním tematicky rôznych ľúbostných, dievockých, mládeneckých piesní aj so zábavou s mládencami. Hlavným nápevom však boli špecifické jánske piesne, ktoré sa končili formulkou, napríklad v Kubrej „vojanó“, v Dolnej Súči, v Záblatí, v Selci „hoja, hojana“.  Niekde sa ohne preskakovali, niekde len pálili a v niektorých dedinách sa len spievalo bez ohňa.

  

Foto: www.pixabay.com

  

V Kubrej sa v predvečer Jána dievky, ženy schádzali na konci dediny „na Pažiti“, kde si so sebou priniesli „zdošky“ slamy, ktoré naukladali a potom zapálili. Dievky ohne preskakovali bosé s vykasanými sukňami, pretože verili, že ak by sa niektorá obula, po celý rok by ťažko chodila, mala by „zaputnané“ nohy. Dievča malo vo svojom „stánku“ (živôtiku) čakanku, aby si ju mládenec, s ktorým „na Vojano“ prehovorí, vzal za ženu. Nesmela ju stratiť. Ak sa tak stalo, ostatní sa jej vysmievali, že stratila frajera. Mali svoju „kutárku“, ktorá oheň naprávala, aby sa nerozširoval. Začínali piesňou „Pochválen buď Ježiš Kristus, Vojano...“

V Zamarovciach dievčatá vili z poľných kvetov vence a potom ich pri rieke vyhadzovali na strom. Znamenalo to, že keď veniec spadol a plával po rieke ďalej, malo dievča nádej, že sa do roka vydá a opačne, keď zostal veniec zavesený na strome, tak sa vraj nevydá.

V Záblatí boli pri kladení a preskakovaní ohňa dievčence i mládenci, spoločne sa zabávali, niekedy aj s harmonikárom. Podobný zvyk sa konal do I. svetovej vojny aj v časti Sedličná (Trenčianske Stankovce) a niekoľko rokov po skončení vojny ešte v Opatovciach.

V časti Trenčianske Biskupice (Trenčín) dievky spievali na Jána (ohne nepálili) ešte v 30. rokoch 20. storočia. Vo Veľkých Bierovciach zas ohne pálili a preskakovali, ale nespievali.

No a z bielokarpatskej strany bolo zaznamenané napr. v Hrabovke len spievanie a v Dolnej Súči ohne kládli a spievali vo viacerých skupinách, na rôznych vyvýšených miestach nad dedinou („Zárječani“ zo svojho konca a potom ako sú Polníky), kde sa tak dobre počuli, že si mohli odpovedať.

Na spestrenie, porovnanie, ukážku pridávame zopár linkov, piesní spievaných na Jána.

Ak máte aj vy svoje poznatky k sviatku Jána Krstiteľa z obcí pri Trenčíne, budeme radi, ak sa pridáte a dáte nám o nich vedieť na našom facebooku Za kultúrou s TNOS v komentároch pod príspevkom „Svätojánska noc má odpradávna čarovnú moc“ alebo e-mailom na jarka.hohutova@tnos.sk.

Viac informácií o zvykoch a tradíciách v priebehu celého roka nájdete na našej stránke v sekcii Metodika – Zvyky a tradície.

   

Linky:

https://youtu.be/lO8fcn1Q4WU

 

https://youtu.be/nd6EThEaj58

 

https://youtu.be/9bvcvj1PFy4

 

https://youtu.be/VmabKtN-JY

 

https://youtu.be/6xUt0PrlDBs