TRENČIANSKE OSVETOVÉ STREDISKO V TRENČÍNE

Jubilanti v roku 2014

Roky končiace číslom 4 alebo 9. Najstarší má 105 rokov, najmladší 5 rokov.

  

Rok 2014 v trenčianskom regióne je veľmi úrodný. Akoby sa „rozsypalo“ pomyselné vrece s výročiami jubilujúcich súborov, skupín, zborov, dychových hudieb, ale aj jednotlivcov činných v týchto zoskupeniach. Je až neuveriteľné, čo všetko ľudia – jednotlivci dokážu robiť pre druhých vo svojom voľnom čase v tom pozitívnom zmysle slova. Dať na papier slová vďaky, uznania nie je ľahké, pretože je to ako „kvapka“ v mori... S istotou však vieme, že všetci títo „zanietenci“ v rôznych oblastiach robia neskutočne záslužnú aj odbornú prácu, čím podporujú aktívny kultúrny, výchovný spoločenský proces či už vo svojej obci, alebo v meste.

  

Všetkým jubilantom blahoželáme!

     

FOLKLÓRNE SÚBORY (mládežnícke a seniorský)

1. Folklórny súbor TRENČAN Trenčín - september 1949 – 65 rokov

2. Folklórny súbor DRUŽBA Trenčín - apríl 1954 – 60 rokov

3. Folklórny súbor OTAVA Nové Mesto n. V. - 1989 – 25 rokov

4. Folklórny súbor SENIORKLUB DRUŽBA Trenčín - 1999 – 15 rokov

 

DETSKÉ FOLKLÓRNE SÚBORY (a jubilanti vedúci zároveň s nimi)

1. Detský folklórny súbor RADOSŤ Trenčín - 1974 – 40 rokov

    vedúca Emília ŠTEININGEROVÁ                        

 

2. Detský folklórny súbor KORNIČKA Trenčín - 1999 – 15 rokov

    vedúca Jaroslava KOHÚTOVÁ 

    choreograf Jozef ĎURÁČI

    pedagóg Anton LENGVARSKÝ

    pedagogička Renáta GAVENDOVÁ

 

FOLKLÓRNE SKUPINY, DETSKÉ, TANEČNÉ a jubilant vedúci = zakladateľ

1. Folklórna skupina SELČAN Selec - 1964 – 50 rokov

     vedúci František ŽOVINEC (1964 spoluzakladateľ, 1969 vedúci) - 1969 – 45 rokov    

    Vo FSk pôsobí nepretržite 45 rokov ako jej jediný vedúci a choreograf.

2. Folklórna skupina VEČERNICA Trenčianska Turná - 1969 – 45 rokov

3. Spevácko-folklórna skupina TEPLANKA Trenčianska Teplá - 1974 – 40 rokov

4. Detský folklórny súbor ŠTVORLÍSTOK Trenčianska Turná - 1984 – 30 rokov

5. Ženská spevácka skupina KOLOVRÁTOK Melčice-Lieskové - 1989 – 25 rokov

6. Folklórna tanečná skupina TRÚFALCI Mníchova Lehota - 2009 – 05 rokov

     

DYCHOVÉ HUDBY

1. MODROVSKÁ DYCHOVKA Modrová - 1909 – 105 rokov

2. Dychová hudba TRENČIANSKA 12 Trenčín (1910 – 104 rokov)

     Stankovská dvanástka = (názov, kapelník sa stal Ivan Dobiáš) - 1964 – 50 rokov

     Trenčianska dvanástka = (názov,  prešli do ODEVY v TN) - 1979 – 35 rokov

3. Dychová hudba DOBRANKA Dobrá - 1969 – 45 rokov

4. Dychová hudba VLČOVANKA Horná Súča - 1974 – 40 rokov

5. Dychová hudba LIESKOVANÉ Moravské Lieskové - 1989 – 25 rokov

 

SPEVÁCKE ZBORY

1. Spevácky zbor HORNOSÚČAN Horná Súča (22. 11.) - 1974 – 40 rokov

 

JEDNOTLIVCI

1. Helena Bočáková Trenčianske Stankovce

   (DFS Stankovčan, FSk Rozvadžan, kronikárka)

     

   

JUBILANTI POD TRENČIANSKYM HRADOM 

FS Trenčan (1949) / 65 r. (mládežnícky folklórny súbor)                                                              

Ing. Gabriela Šebáňová, (+421 908 857 685, +421 908 857 685, trencan@glstn.sk)

http://www.fstrencan.sk/

Dňa (19. – 20. septembra 2014) sa súbor predstaví verejnosti slávnostným programom k oslavám 65. výročia založenia súboru aj so svojimi hosťami.      

Pracuje pri Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne nepretržite od svojho vzniku v r. 1949. Vedú ho pedagógovia Gymnázia Ľ. Štúra a jeho členovia sú študenti stredných škôl vo veku 15 – 19 rokov, ktorí sa práci v súbore venujú vo svojom voľnom čase. FS Trenčan patrí medzi najstaršie a najvyspelejšie súbory na Slovensku. Zameriava sa na uchovávanie pôvodného folklórneho materiálu trenčianskeho regiónu (západná časť Slovenska), ktorý umelecky spracováva. Svojich členov vedie k poznávaniu folklórnych tradícií, rozvíja estetické cítenie a pohybovú kultúru. V súbore sa doteraz vystriedalo viac ako 1 300 členov, ktorí si tu vytvorili svoj vzťah k ľudovému umeniu a mnohí pokračovali v tejto činnosti aj po odchode z Trenčanu najmä vo vysokoškolských folklórnych súboroch. Vytvorených bolo viac ako 110 choreografií, z ktorých približne 20 tvorí súčasný tanečný repertoár súboru. Neoddeliteľnou súčasťou tanečnej zložky súboru je ľudová hudba a dievčenská spevácka skupina, ktoré rovnocenne dopĺňajú program a robia aj samostatné koncerty. Za 65 rokov svojej činnosti folklórny súbor Trenčan absolvoval viac ako 2 300 predstavení doma i v zahraničí. Pravidelne sa zúčastňoval rôznych prehliadok a súťaží, kde získaval popredné ocenenia. Na zahraničných zájazdoch uskutočnil 650 predstavení, tlieskali mu diváci v 27 krajinách Európy, Ázie a Afriky, niektoré štáty sme navštívili viackrát.

http://www.fstrencan.sk/osubore.html

    

FS Družba (1954) / 60 r. (mládežnícky folklórny súbor)

Ing. Vladimír Boráň (+421 911 895 309, fsdruzba@gmail.com)

www.fsdruzba.szm.sk              

Dňa 22. novembra 2014 sa súbor predstaví verejnosti slávnostným programom k oslavám 60. výročia založenia súboru.                   

  • Parta moja parta zelený veniéc, uš je tebe dievča posledný koniéc.
  • Stratila som partu nemóžem ju nájst, našiel mi ju družba nechce mi ju dat.
  • A ja vás pán družba a ja vás prosím, dajte mi tú partu, rada ju nosím.
  • Keby si ty partu rada nosila, veru by si družbu krajšie prosila.

Tieto slová prekrásnej ľudovej svadobnej piesne nájdete na stránke FS Družba z Trenčína, kde v počiatkoch snaha malej skupinky nadšencov pre ľudové tradície, ktorá pracovala vo vtedajšom malom nábytkárskom podniku Družba v Trenčíne, viedla v apríli 1954 k založeniu už spomínaného súboru. A prečo práve táto svadobná pieseň? Nuž preto,lebo názov „Družba“ symbolizoval zároveň postavu svadobného družbu v obradovom zvykosloví v trenčianskom regióne. Folklórny súbor Družba sa cieľavedomou prácou umeleckého i organizačného vedenia postupne prepracoval medzi úspešné umelecké kolektívy na Slovensku. Mladí ľudia, ktorí tu pracujú v hudobnej, tanečnej či speváckej zložke, aktívne využívajú svoj voľný čas, rozvíjajú svoje estetické cítenie a lásku ku kultúrnemu dedičstvu svojich predkov. Súbor v súčasnosti tvorí 8 tanečných párov, 12-členná ľudová hudba a 4-členná spevácka skupina. Nacvičuje 2-krát do týždňa a svoje rady pravidelne ročne dopĺňa konkurzom do všetkých zložiek súboru. Repertoár tvoria piesne a tance spracované v mierne štylizovanej forme prevažne z regionálnych oblastí Trenčína, Myjavy, ale aj Šariša, Zemplína. Ľudová hudba sa taktiež snaží o štýlovú interpretáciu hudobného prejavu autentických ľudových muzikantov – primášov z okolia Trenčína (Jozefa Michalca st. zo Selca a Jána Púčeka z Hornej Poruby). Za 60 rokov realizoval vyše 1 960 vystúpení a 77 zahraničných zájazdov. Jeho umenie v zahraničí mohli obdivovať diváci v 24 krajinách sveta (USA, Kanada, Mexiko, Argentína, Austrália, Japonsko, Egypt a takmer celá Európa). K výrazným úspechom súboru v tomto období patria ceny z rôznych medzinárodných folklórnych festivalov, ako i ocenenie z celoslovenských súťaží či domácich festivalov.

http://www.fsdruzba.szm.com/files_sk/index_sk.htm

    

DFS Radosť (1974) / 40 r. (detský folklórny súbor)

Emília Šteiningerová (+421 905 854 718, dfsradost@gmail.com)

http://www.radost.eu,

Dňa (17. – 18. októbra 2014) sa súbor predstaví verejnosti slávnostným programom k oslavám 40. výročia založenia súboru.      

Vedúca DFS Radosť Emília Šteiningerová sa narodila v Dolnej Súči ako prvá z deviatich detí. Vyštudovala strednú ekonomickú školu s maturitou. V mladosti tancovala vo folklórnom súbore Družba. Spolupracovala s Hedou Šimonekovou, ktorá ju  priviedla na myšlienku založiť súbor.

V roku 1974 v severozápadnej časti Slovenska, pod starobylým hradom v meste Trenčín, vznikol detský folklórny súbor RADOSŤ, ktorý založila spolu so Štefanom Sadovským. Začínali s 20 deťmi a bez muziky. Po roku sa k nim pridal Vojtech Vašš a vznikla detská cimbalová muzika.

Počas svojho 40-ročného pôsobenia sa súbor postupne prepracoval medzi popredné detské folklórne kolektívy, vychoval viac ako 500 tanečníkov a spevákov a dnes v súbore pôsobí už 12. generácia hudobníkov, ktorí spoločne reprezentovali a reprezentujú nielen naše mesto Trenčín, ale i Slovensko – doma a v zahraničí. Súbor ročne uskutočňuje desiatky vystúpení, pričom deti zo súboru doteraz účinkovali v 16 štátoch Európy, ale i v USA, Kanade, či na Taiwane. Osobité scénické spracovanie, jasná dramaturgická a systematická práca s deťmi priviedla detský folklórny súbor RADOSŤ na javiská popredných celoslovenských a európskych festivalov, z ktorých si deti priniesli nejedno ocenenie. Jedným z vyvrcholení etapy pôsobenia súboru bolo i vydanie CD "RADOSŤ pre RADOSŤ"  a CD "My sme súbor Radosť, rozdávame radosť!". Hlavným poslaním súboru je viesť deti k spoznávaniu krás slovenského folklóru a priblížiť tieto slovenské tradície ľuďom ako na Slovensku, tak i v zahraničí. Vďaka snahe, húževnatosti i prirodzenému talentu detí a zodpovednému prístupu pedagógov sa toto poslanie detského folklórneho súboru RADOSŤ darí napĺňať.

http://www.radost.eu/historia.html

  

DFS Kornička (1999) / 15 r. (detský folklórny súbor)                                                                     

Jaroslava Kohútová (+421 905 207 968, jkohutova@mail.t-com.sk)

www.kornicka.sk

Dňa (24. – 25. októbra 2014) sa súbor predstaví verejnosti slávnostným programom k oslavám 15. výročia založenia súboru.      

Kopa Obyčajných Raz Nezbedných Inokedy Čiperných Krpčekov A papučiek – KORNIČKA je z troch pramienkov zapletený dievčenský vrkôčik. O viac ako 100 detí od 5 – 17 rokov sa v súbore stará hŕstka vedúcich, ktorí majú skúsenosti zo svojho účinkovania, práce a príprav rôznych programov ešte v mládežníckych a vysokoškolských súboroch. Repertoár súboru prezentuje jedinečné tanečné, piesňové a hudobné bohatstvo trenčianskeho regiónu. Počas 15 rokov svojho pôsobenia sa stal trojnásobným Laureátom celoštátnej hudobnej súťaže detských sólistov spevákov a speváckych skupín a taktiež trojnásobným Laureátom celoštátnej súťaže detských folklórnych súborov. Zúčastnil sa významných domácich a zahraničných folklórnych festivalov. Nahral dva hudobné CD nosiče a vydal 2 DVD.

    

FS Seniorklub Družba (1999) / 15 r. (seniorský folklórny súbor)

Ladislav Tarbajovský (+421 905 640 597, tarbajovsky.ladislav@gmail.com)

www.fsdruzba.szm.sk

Dňa (4. október 2014) sa súbor predstaví verejnosti slávnostným programom k oslavám 15. výročia založenia súboru aj so svojimi hosťami.

Svoju činnosť začal v roku 1999 prípravou programového čísla pre slávnostný program na počesť  45. výročia založenia súboru Družba. Združenie vzniklo z iniciatívy niektorých bývalých aktívnych tanečníkov, hudobníkov i spevákov kmeňového folklórneho súboru. Patrí k najstarším zaregistrovaným seniorským súborom na Slovensku, ktoré vznikli pri existujúcich folklórnych súboroch. V súčasnosti ho tvorí 23 mužov a 20 žien. Vravia o sebe, že: Už pätnásť rokov sa stretajú. Radi si zatancujú, zaspievajú, zahrajú... Nohy stále vládzu, len s mysľou je to slabšie... Každú stredu nacvičujú a vraj si aj tak nič nepamätajú... Ale ľudový tanec, hudbu, či pieseň stále milujú... „Zlá zelina nevyhynie!“ žartom o sebe hovoria folkloristi... Práve elán, láska k ľudovému umeniu, chuť a túžba po priateľstve je to, čo pretrváva aj po mnohých rokoch. A možno práve to inšpiruje zrod seniorských folklórnych súborov.

http://www.fsdruzba.szm.com/files_sk/index_sk.htm

   

JUBILANTI Z OBCÍ V OKOLÍ TRENČÍNA

FSk Selčan Selec (1964) / 50 r. (folklórna skupina)

Lubica Žovincová (lubica.zovincova@sopk.sk)

http://www.zsselec.edu.sk/obec/folklor/folklor.htm

Dňa (23. augusta 2014) by sa mala folklórna skupina predstaviť v kultúrnom dome v Selci so slávnostným programom.   

Podhorská obec Selec (320 m. n. m.; 950 obyvateľov) – leží 16 km južne od Trenčína v závere Seleckej doliny – na konci štátnej cesty, ktorá je jediným spojením obce s okolím. Je takmer úplne zovretá v horskej kotline severozápadnej časti Považského Inovca (1 042 m). 

Prvýkrát je v listine doložená v r. 1439 ako "possessio seu villa Selcz". Obyvateľstvo sa zaoberalo výrobou drevených predmetov, známi boli seleckí varechári. Strihali sa tu ovce a boli tu dve valchy – na valchovanie súkna a vápenica. V r. 1742 tu založil Anton Rezner papiereň. V obci sa nachádza i zaujímavá technická pamiatka – dom s vodným kolesom. Katolícky Kostol sv. Bartolomeja apošt. je klasicistický, zväčšený a renovovaný bol zo staršieho kostola r. 1780. Zvony sú z r. 1627 a 1822.

Do kultúrneho života obce v súčasnosti najviac prispieva folklórna skupina SELČAN (vznikla r. 1964) a detský folklórny súbor SELČANKA(1971). Oba kolektívy, ktoré vo svojom repertoári prezentujú výlučne zvyky a tradície svojho regiónu, vedie František Žovinec. Počas 50 rokov činnosti sa v skupine vystriedalo cca 250 účinkujúcich a na konte má viac ako 750 vystúpení. Takmer päť desaťročí folklórnu skupinu vedie František Žovinec, ktorý patrí medzi jej zakladateľov. Skupina účinkovala viackrát na folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici, Myjave, Detve atď. Jej členovia sa zúčastnili 7-krát postupových celoslovenských prehliadok "NOSITELIA TRADICIÍ". Taktiež reprezentovala v bývalej Juhoslávii, Maďarsku a vo Francúzsku.  Súčasťou folklórnej skupiny je 7-členná sláčiková hudba pod vedením Petra Žovinca.

  

FSk Večernica Trenčianska Turná (1969) / 45 r. (folklórna skupina)

Ing. Pavol Ježík (pavol.jezik@mail.t-com.sk)

http://www.vecernica.weblahko.sk/ 

Impulzom na jej vznik boli oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci Trenčianska Turná, ktoré sa konali v roku 1969. Skupina vznikla ako spevokol. Názov Večernica nesie od roku 1973. Zúčastňuje sa na rôznych vystúpeniach, súťažiach a festivaloch. Pôsobí pod miestnym odborom Matice slovenskej a je kolektívnym členom jej národopisného odboru. V repertoári má spevy, tance a dramatické pásma ľudových zvykov z okolia Trenčína a z Trenčianskej Turnej tak, ako sa zachovali v pamäti starších.

    

FSk Teplanka Trenčianska Teplá (1960) / 54 r. (ženská spevácka skupina)

Helena Uherková (sekretariát obecného úradu – obecnyurad@trencianskatepla.sk)

http://www.trencianskatepla.sk/clanok/kult%C3%BAra/s%C3%BAbory/teplanka

 „Perla Považia“ – takýto prívlastok sa ušiel obci Trenčianska Teplá ležiacej na strednom Považí v okrese Trenčín. Spolu s miestnou časťou Dobrá a Prílesom sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov, v mieste, kde z pohoria rozsiahlou zníženinou vyteká potok Teplička. Z jednej strany obce sú lesy Strážovského pohoria, druhú stranu chotára lemuje rieka Váh.“ Spevácko-folklórna skupina Teplanka začala písať svoju históriu v roku 1960. Aj v tomto období si ženy veľmi rady spievali, stretávali sa pri rôznych príležitostiach, a tak „slovo, dalo slovo“ a ženičky z obce Trenčianska Teplá sa začali stretať pri pekných tónoch ľudových piesní... Postupom času sa menilo zloženie súboru aj jeho kvalita. Svoju činnosť okrem ľudových piesní zdokonalila FSk Teplanka i náročnejším programom. Nacvičila piesne hymnické i národné. Osvojila si tiež zvyky zo života obce. Prezentovala sa pásmami ako Teplanská svadba, Drápanie peria a Dožinky. Za uplynulé roky účinkovala na mnohých akciách usporiadaných nielen obcou, ale i v rôznych obciach a mestách na Slovensku a na Morave.

 

DFS Štvorlístok Trenčianska Turná (1984) / 30 r. (detský folklórny súbor)

PaedDr. Beáta Sabová (bea.sabova@gmail.com)

http://trencianskaturna.sk/stvorlistok

Vznikol v roku 1984. Štvorlístok začal pracovať ako tanečný krúžok v miestnej základnej škole v roku 1993. Počas 30 rokov činnosti sa súbor zúčastnil okresných, krajských súťaží, celoslovenskej súťaže, festivalov doma i v zahraničí. Zriaďovateľom je Obecný úrad v Trenčianskej Turnej. DFS je kolektívny člen Matice slovenskej a folklórny krúžok pôsobí pri Základnej škole s materskou školou v Trenčianskej Turnej. Vo svojom repertoári má piesne, tance, zvyky zo svojej obce, ale i okolia.

   

ŽSSk Kolovrátok Melčice-Lieskové (1989) / 25 r. (ženská spevácka skupina)

Kultúrna administratívna pracovníčka: Mgr. Zuzana Poláková (kultura@melcice-lieskove.sk)

Melčice-Lieskové, obec bola ustanovená v roku 1975 spojením Melčíc a Zemianskeho Lieskového, ktoré sa už v 1914 spojilo s Malými Žabokrekmi. Melčice patrili k Beckovskému panstvu. Históriu začali písať na konci 14. storočia a mali názov „Myliche“, čo sa uvádza v listine z roku 1938, ktorou kráľ Žigmund Luxemburský daroval Beckovské panstvo Ctiborovi zo Ctiboríc. V obci Melčice-Lieskové pôsobí ženská spevácka skupina Kolovrátok, ktorá svojím spevom rozdáva radosť a poteší srdiečko nejedného poslucháča nielen vo svojej obci, ale i na Slovensku či Morave. Vo svojom repertoári má zvykoslovné pásma, žartovné, ľúbostné piesne, ale aj piesne spievané pri rôznych príležitostiach... Ženy z Kolovrátku spomínajú: Rady spomíname na zvykoslovné pásma, ktoré sme pripravili pod vedením Pavly Potočkovej, napr. Žatva, Kochanovská svadba, Fašiangové pásmo, Vianočné koledy, Horehronské duchnárky, Na potoku, Od Juraja po Ondreja. Vravia o sebe: „Rady sa vraciame ku svojim koreňom. Pamätáme časy, keď sa pestoval ľan, konope a cez dlhé zimné večery tichúčko spievali kolovrátky svoje pesničky.“

 

FTS Trúfalci Mníchova Lehota (2009) / 5 r. (folklórna tanečná skupina)

Miloš Červeňan (milo.cervenan@gmail.com)

http://www.mnichovalehota.sk/actual_infoC.aspx?idH=6&id=6&pos=1&nazovSekcia=Kontakt&nazovSekciaH=Tr%C3%BAfalci&idS=6

Vznikla v roku 2009 pri prípravách programu k oslavám 740. výročia prvej písomnej zmienky o obci Mníchova Lehota. Pôvodne to malo byť len jedno tanečné číslo, ale tancovanie sa všetkým tak zapáčilo, že spolu tancujú doteraz. Trúfalci interpretujú tance a piesne zo svojej obce. Taktiež sa snažia o zachovávanie a udržiavanie ľudových tradícií. Obnovili sa fašiangové obchôdzky, pochovávanie basy, chlapci na veľkú noc chodia v krojoch a s vozíkom oblievať dievky a v máji im stavajú máj, cez vianočné sviatky chodia s betlehemom, dievčence ako Lucie, a dospelé dievky chodia na svadby čepčiť nevesty. Ročne majú Trúfalci 10 – 15 vystúpení. Vystupujú na všetkých kultúrnych podujatiach v Mníchovej Lehote – oslavách Dňa matiek, Jánskych ohňoch, vo Vianočnom programe, farských a obecných plesoch a oslavách. Taktiež v okolitých dedinách, mestách na rôznych firemných akciách a za sebou majú už aj zopár zahraničných vystúpení na Morave a aj trojdňový zájazd v Horní Lhote u Dačic. Pred XXXI. Zrazom Lehôt a Lhot, ktorý sa konal v Mníchovej Lehote, sa utvorila aj 6 – 8-členná spevácka zložka. Sprevádza ich ľudová hudba Jáderko, ktorá je tiež z Mníchovej Lehoty.

  

JUBILANT – OKRES NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

FS Otava Nové Mesto nad Váhom (1989) / 25 r. (folklórna skupina)

Tatiana Blaťáková (+421 911 816 091, +421 911 816 091, tanula.b@gmail.com)

http://www.msks.sk/data/c_otava.html

Nové Mesto nad Váhom je významným kultúrnym centrom podjavorinského regiónu. Leží na Považí pod Beckovskou bránou a je ohraničené poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vo svojom okolí má  množstvo zaujímavých folklórnych kolektívov a taktiež aj dychovú hudbu. V jeseni v roku 1989 vznikol mládežnícky FS Otava, ktorý pôsobí ako DFS pod MsKS v Novom Meste n. V. Súbor navštevujú mladí ľudia prevažne z radov študentov. V súčasnosti tvoria repertoár tance a piesne z okolitých dedín: Bošáca, Moravské Lieskové, Podolie, Kostolné, Lubina, ale taktiež z regiónov Myjava, Šariš, Terchová a Zemplín. Pri vystúpeniach ich sprevádza  vlastná ľudová hudba.

  

JUBILANTI – DYCHOVÉ HUDBY

Modrovská dychovka (1909) / 105 r.

Marián Vrbenský (+421 905 287 268, modrova@modrova.eu.sk)

http://www.modrova.eu.sk/index.php/kultura/modrovska-dychovka

http://www.modrova.eu.sk/prilohy/article/6/historia_dychovka.pdf.pdf

Z webovej stránky obce Modrová som sa dozvedela, že v roku 1909 vzniklo v Modrovej prvé hudobné teleso, o ktorom sa dozvedáme len z ústneho podania, ktoré bolo neskôr zachytené do kroniky. Podľa tohto bol kapelníkom miestny rodák a občan Štefan Paulech (1888 – 1970). Učiteľom prvých hudobníkov bol Michal Jurkovič z Dolnej Súče. Nácviky sa konali len v zimných mesiacoch približne od decembra do marca, keď mali roľníci viac voľného času. Bolo to obdobie veľkých problémov, čo sa týka zaobstarania si hudobných nástrojov – bol nedostatok peňazí a nedostatok notových podkladov. Taktiež nepoznáme ani miesto nácvikov prvých hudobníkov. Dychovka vystupovala na cirkevných akciách (Vianoce, Božie Telo, Veľkú noc, hody, svätodušné sviatky, na svadbách či pohreboch, ako aj pri tradičných akciách typu stavania májov, na fašiangoch). Nepodarilo sa zistiť, či kapela pôsobila od roku 1909 nepretržite. Predpokladáme, že v rokoch 1. svetovej vojny bola jej činnosť prerušená, pretože viacerí členovia museli narukovať. Po skončení vojny sa v roku 1918 činnosť dychovky obnovila. V tom čase niektorí členovia dychovej hudby pôsobili aj ako členovia mužského spevokolu.  V roku 1932 došlo v dychovom telese k takým významným zmenám, že môžeme hovoriť skôr o novej kapele. Tretia etapa histórie modrovskej kapely sa začala až vo februári roku 1977. S väčšími či menšími prestávkami sa dychovka dožila okrúhleho jubilea. Storočnicu dychovej hudby Modrovanka si pripomenuli v roku 2009 v Modrovej...

  

DH Trenčianska dvanástka (1910 Stankovká kapela)

1964 Stankovská dvanástka = 50 rokov oslavujú v roku 2014 (Ivan Dobiáš)

1979 Trenčianska dvanástka = 35 rokov prešli do ODEVY v TN)

Jozef Vitko (+421 905 836 041, jozef.vitko238@gmail.com)

Korene dychovej hudby Trenčianska dvanástka siahajú až do roku 1910, keď v Trenčianskych Stankovciach pri Trenčíne vznikla prvá dychová hudba. V r. 1964  kapela dostala meno Stankovská dvanástka. Od r. 1979 pôsobí v Trenčíne ako Trenčianska dvanástka. Dychová hudba Trenčianska dvanástka precestovala takmer celú Európu a v r. 1990 absolvovala turné po USA. Často sa zúčastňuje nahrávok zábavných relácií pre televíziu a rozhlas. V posledných rokoch sa kapela podstatne omladila a naďalej rozdáva radosť milovníkom dobrej dychovej hudby.

  

Dychová hudba Dobranka (1969) / 45 r.

(sekretariát obecného úradu – 032/6 591 311, 032/6 591 311, obecnyurad@trencianskatepla.sk)

http://www.trencianskatepla.sk/clanok/kult%C3%BAra/s%C3%BAbory/dobranka

Na sviatok Nového roka 1969 sa niekoľko nadšencov, ktorí obľubujú dychovú hudbu, zišlo v hostinci v obci Dobrá, ktorý sa nazýval Ponorka a vznikol nápad založiť dychovú hudbu, ktorá by bola pokračovateľkou dychovej hudby v obci, ktorá bola založená v roku 1932.

Dychová hudba Dobranka má svoj repertoár okrem iného zameraný na krásne ľudové piesne, folklórne zvyklosti nielen zo svojej obce, ale i z bližších aj vzdialenejších regiónov okolia Trenčína. Vystupuje pri rôznych príležitostiach, ktoré organizuje obecný úrad v obci, na svadbách, fašiangových zvyklostiach a iných podujatiach.

  

DH Vlčovanka (1974) / 40 r.

Ing. Peter Švajda (+421 905 355 117, svajda@sbatn.sk)

www.vlcovanka.sk

Na hornosúčanských kopaniciach – Vlčom Vrchu sa v roku 1974 zrodilo niečo malé, hlučné, pýtajúce sa do sveta. Bola to detská DH, ktorú pokrstili menom Vlčovanka a prvým „otcom“ dirigentom sa stal Martin Šedivý z Posádkovej hudby v Trenčíne.

DH rástla, priberala roky, ale aj kvalitu a vypracovala sa na vynikajúcu kapelu reprezentujúcu súčanský región. Pod vedením Petra Švajdu a hudobného pedagóga Petra Babjaka nadväzovala na tradície starej súčanskej hudby či piesne. Začala spolupracovať s rozhlasom nahrala hudobné kazety, účinkovala vtedajšej STV, získala rad ocenení doma i v zahraničí. V roku 2000 získala kapela Zlatú krídlovku Hodonín a Cenu za najlepšie zvládnutie povinnej skladby. Je jednou z mála kapiel, ktorá má vo svojom repertoári piesne „šité na mieru“, pretože piesne sa viažu na oblasť, v ktorej DH pôsobí. Na podujatiach vystupujú v tradičných krojoch, čo dotvára ich štýlovosť a charakter súčanského regiónu. Svojimi tónmi si vie získať srdiečko nejedného poslucháča...

 

DH Lieskované (1989)  Moravské Lieskové / 25 r.

Ing. Peter Lacko (+421 903 803 150, +421 32 7 718 025, lieskovane@lieskovane.sk)

http://lieskovane.sk/

Dychová hudba Lieskované pôsobí v obci Moravské Lieskové ležiacej pod úpätím vrchu Veľká Javorina v okrese Nové Mesto nad Váhom. V  obci má dychová hudba už dlhoročnú tradíciu, na ktorú nadviazala aj súčasná dychová hudba v roku 1989 svojím  vznikom. Spojilo ich  nadšenie a veľká chuť vytvoriť dychovku, ktorá sa zaradí medzi tie najlepšie v tomto regióne. Prvé vystúpenie  hrali na jar v roku 1990 v Modrovej. Cesta, po ktorej kráča táto dychová hudba, je veľmi kľukatá, ale vedie k tomu, čo si predsavzali už pri vzniku a čoho sa držia dodnes – robiť dobrú muziku. Repertoár tvoria skladby so spevom (ľudové i umelé),  na ktorých tvorbe sa podieľajú i členovia kapely. Počet  miest a obcí na Slovensku, v ktorých hrali, rastie, čo ich teší, ale i zaväzuje. Účinkovali aj v krajinách západnej Európy a tiež v susednej Českej republike. Prezentovali sa v televíznych a rozhlasových médiách (napr. relácie Slovensko v notách, Zahrajte mi takúto, Senzi Senzus, Anderov rebriňák, Záhorácka búda, Dychparáda Hviezdy FM atď.). Zúčastnili sa rôznych festivalov, prehliadok a súťaží dychových hudieb. V roku 2000 v  medzinárodnej súťaži „Zlatá křídlovka Hodonín 2000“ sa umiestnili v striebornom pásme. Natočili tri hudobné nosiče. V roku 1998 MC kazetu – Pesnička pekná Vás pohládzaj, v roku 2001 CD a MC – Javorinka šedivá a v roku 2007 CD – Večerná láska. HOVORIA o sebe: „Naším najväčším úspechom je, že sme od nášho vzniku až dodnes výbornou partiou, ktorú spája láska k dychovej hudbe a úžasné priateľské vzťahy.“

 

JUBILANTI – SPEVÁCKE ZBORY

Spevácky zbor HORNOSÚČAN Horná Súča (12. 11. 1974) / 40 r.

Zlatica Šatková (+421 908 801 025, szhornosucan@pobox.sk)

http://www.hornasuca.sk/content/spevacky-zbor-hornosucan

Zbor založil v novembri 1974 učiteľ miestnej školy Ján Kozár pôvodne ako ženský spevácky zbor pri Osvetovej besede v Hornej Súči. Mal 36 členiek vo veku od 18 do 55 rokov. Účinkoval pri rôznych oslavách v obci. Po odchode Jána Kozára prebral vedenie ženského speváckeho zboru v marci 1984 Mikuláš Medvec. Zbor rozšíril o mužskú zložku, čím vznikol Miešaný spevácky zbor Hornosúčan pri MKS Horná Súča. Zbor mal 58 členov – 33 žien a 25 mužov. V novembri 1996 na požiadanie starostu obce prebral zbor dirigent PaedDr. Jozef Vakoš, ktorý ho viedol do konca roku 2012. SZ Hornosúčan obohacuje kultúrny a hudobný život obyvateľov obce a reprezentuje obec Hornú Súču doma i v zahraničí. Repertoár zboru sa z roka na rok rozširuje o skladby najrozličnejších žánrov z rozličných krajín a kontinentov a z rôznych období. Za spomenutie stoja napr. anglické, talianske, nemecké, ruské, arménske a hebrejské skladby a skladby v afrických a európskych nárečiach, v latinčine a tiež v staroslovienčine. Počas 40 rokov účinkovania speváckeho zboru pribudli na jeho konto mnohé diplomy získané na okresných súťažiach v Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach a Komárne (zlaté pásmo na regionálnom kole celoslovenskej súťaže speváckych zborov Matice slovenskej roku 1999). Medzi úspechy patrí aj ocenenie na festivale v Trenčianskych Tepliciach za interpretáciu skladby Pieseň o partizánke roku 1985. Miešaný spevácky zbor Hornosúčan patrí medzi najdlhšie pôsobiace spevácke zbory na území Trenčianskeho kraja, preto veríme, že sa udrží aj pre budúce generácie Súčanov. O pozitívnej budúcnosti svedčí aj príchod nových členov, pre ktorých sa zborový spev stal srdcovou záležitosťou – rovnako ako pre ostatných členov – na celý život. V súčasnosti má zbor 25 členov. Súčasné vedenie zboru tvoria: Zlatica Šatková (umelecká vedúca – dirigentka zboru), Miloš Hulín (prezident), Katarína Zemanovičová (viceprezidentka).

   

Spracovala: Jaroslava Kohútová

  

Ak niekto „zablúdi“ na túto stránku a zistí, že treba niečo upraviť, opraviť alebo doplniť, vrátane výročných podujatí, budeme radi, ak nás s tým oboznámi, napíše na mailovú adresu: 

jarka.kohutova@tnos.tsk.sk.