Emanuel Hodál

Drotárske remeslo bolo v minulosti typicky mužským zamestnaním, drotári opravovali poľnohospodárske náradie a poškodený hlinený riad, zároveň vyrábali drobné predmety z drôtu a plechu – podložky pod hrnce, žehličky, pasce na myši, košíky, vešiaky... Drôt sa začal vo výtvarnom umení používať v 40. rokoch 20. storočia, kedy vznikajú prvé plastiky, postavičky ľudí a zvierat z dedinského prostredia.
Na túto umeleckú tvorbu nadviazal v 90. rokoch aj Emanuel Hodál. Netvoril však úžitkové predmety, ale zameral sa na tvorbu trojrozmerných figúr. Zobrazuje plastiky remeselníkov a vinohradníkov, figúrky koní, kohútov, šperky, sochy a zaujala ho tiež betlehemská tematika. Tvorí z tradičného materiálu – oceľového drôtu bez povrchovej úpravy. V roku 2008 mu bol udelený titul ÚĽUV Bratislava – majster ľudovoumeleckej výroby v odvetví výroby z drôtu. Jeho práce sú vystavené v Drotárskom múzeu v Budatíne a tiež v Rakúsku (Kittsee), Taliansku (Benátky, Rím), Nemecku, Srbsku a súkromných zbierkach na Slovensku i v Česku.
Okrem umeleckého drotárstva sa ešte venuje maľbe na sklo.