Zvyky počas roka boli husto opradené rôznymi poverami, čarami, mágiou. Ľudia verili, že im dokážu pomôcť v ich starostiach, ale i radostiach. Patria sem aj slovanské zvyky letného slnovratu, ktoré sa viažu so sviatkom Jána Krstiteľa (24. júna) a sú spojené so silou ohňa, vody, rosy. U nás na trenčianskom Považí bol tento zvyk vnímaný a postavený skôr do zábavno-spoločenskej roviny, kde sa pálenie a preskakovanie ohňov dievkami spájalo so spievaním tematicky rôznych ľúbostných, dievockých, mládeneckých piesní aj so zábavou s mládencami...