100. výročie narodenia Anny Koníkovej (26. 7. 1925 – 9. 6. 2003)
26. júla 2025 si s úctou pripomíname 100. výročie narodenia výnimočnej ženy, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v kultúrnom živote trenčianskeho regiónu – Anny Koníkovej. Jej meno je pevne späté s rozvojom miestnej i regionálnej kultúry, ochotníckeho divadla i výchovy generácií amatérskych umelcov.
Ilustračná fotografia: archív TNOS
Je takmer nemožné spočítať hodiny, dni a noci, ktoré Anna Koníková venovala v službe múzam – predovšetkým Tálii, bohyni divadla, ktorej ostala verná po celý život. Svojou vášňou, energiou a neúnavnou prácou prispela k profesionalizácii kultúrnej činnosti v regióne a ovplyvnila stovky ľudí, ktorí vďaka nej našli cestu k divadlu a kultúre.
Už ako dieťa bola očarená svetom bábkových divadiel. Podľa možnosti absolvovala všetky predstavenia zájazdového bábkového divadla, ktoré chodilo na Hornú Sihoť v Trenčíne. Sama si doma vytvárala postavičky a hrávala vlastné inscenácie. Bol to jej čarovný svet. Postupne sa z detských hier stala vážna láska k literatúre a umeleckému slovu, ktorá ju priviedla k účinkovaniu v študentskom divadle a neskôr k práci v kultúrnych inštitúciách.
Ako odborná pracovníčka ZUČ pre oblasť umeleckého slova založila v roku 1964 pri Dome kultúry a vzdelávania v Trenčíne divadelný súbor, ktorý pracoval nepretržite až do roku 1990. Súbor dosiahol množstvo úspechov a ocenení na okresnej i celoslovenskej úrovni. Jednu sezónu pôsobila aj v profesionálnom Armádnom divadle v Trenčíne. Po jeho odchode do Martina hrala v kolektíve M. Turkovej v Odevných závodoch. Často chodievala do porôt na dedinské predstavenia, pracovala v poradnom zbore pre divadlo.
V rokoch 1969 – 1981 zastávala funkciu riaditeľky Okresného osvetového strediska v Trenčíne (dnes Trenčianske osvetové stredisko). Počas tohto obdobia vytvorila priaznivé podmienky nielen pre rozvoj divadla, ale vysoko pozdvihla aj úroveň ostatných oblastí kultúrno-výchovnej práce. Jej odborné znalosti, organizačné schopnosti a cit pre prácu s ľuďmi z nej spravili uznávanú osobnosť v oblasti miestnej kultúry – nielen na úrovni okresu, ale aj celého Slovenska.
Medzi jej významné počiny patrí aj založenie tradície okresných prehliadok ochotníckeho divadla HOLLÉHO MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okresných folklórnych slávností v Mníchovej Lehote, súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy PODJAVORINSKEJ BZINCE a PÁDIVÉHO TRENČÍN – súťaže dychových orchestrov.
Aj po odchode do dôchodku – napriek vážnym zdravotným problémom – sa aktívne zaujímala o dianie v kultúre. Jej láska k divadlu a k ľuďom, ktorí ho tvorili, nikdy nevyhasla. Mnohí z jej zverencov si ju pripomenuli počas osláv 130. výročia ochotníckeho divadla v roku 2001, kde sa ešte raz stretli s touto charizmatickou a múdrou ženou.
Dielo Anny Koníkovej sa naplnilo v júni 2003. Jej odkaz však žije ďalej – v spomienkach, v príklade nezištnej práce pre kultúru i v hodnotách, ktoré zasiala do sŕdc tých, ktorých počas života viedla a inšpirovala.
Česť jej pamiatke.
