Katkina paleta osirela (Za Katarínou Vozárikovou)

So zármutkom oznamujeme, že 31. októbra 2026 vo veku 99 rokov dotĺklo srdce maliarky Kataríny Vozárikovej, jednej z najstarších členiek združenia výtvarníkov pri Trenčianskom osvetovom stredisku v Trenčíne.

Katarína Vozáriková (1927 – 2026). S úctou spomíname.

Katkina paleta osirela. Dobrá, múdra a neskutočne pracovitá žena odišla.

V roku 2017 sme mali tú česť prezentovať jej tvorbu na autorskej výstave, pri príležitosti jej krásneho životného jubilea 90 rokov. Jej priateľ a výtvarný pedagóg Jozef Švikruha vtedy vernisáž uviedol slovami: „Narodila sa  v roku 1927. Ako to zvyčajne u talentovaných jedincov býva, tak aj u Katky sa výtvarné nadanie prejavovalo už v detstve. Od ranej mladosti ju sprevádzala ceruzka a papier a kreslenie bolo jej citovým denníkom. Aj v meštianskej škole rozvíjala svoju výtvarnú činnosť. Učiteľ kreslenia mal pre nadanú žiačku porozumenie a venoval jej väčšiu pozornosť. Preto verila, že po skončení meštianky si bude plniť svoju túžbu a dostane sa na štúdium strednej umeleckej školy. Rodinné pomery a názory však jej predstavy nedovolili naplniť, a tak nastúpila na cestu ekonomického vzdelávania... Profesijné a rodinné povinnosti ju tak na desaťročia odtrhli od záľuby vo výtvarnej činnosti a návrat ku kresbe a maľbe jej umožnil až neskorý dôchodkový vek. Výtvarnej tvorbe sa aktívne začala venovať až ako osemdesiatnička. V roku 2012 začala navštevovať štúdium pre dospelých vo výtvarnom odbore základnej umeleckej školy. Bola veľmi usilovná žiačka s plným nasadením vôle a záujmu o všetko doteraz pre ňu neznáme. Každá výtvarná technika ju nadchla. Kresba ceruzkou, perom a rudkou, maľba akvarelom, temperou, akrylom, olejom, voskovým pastelom, práca s textilom i hlinou, kolorované monotypie – to všetko sa jej stalo svetom, náplňou každého dňa. S odivuhodnou vervou a pedantnosťou zvládla i fyzicky a technicky náročný linoryt a suchú ihlu, ba i obsluhu grafického lisu. Štvorročné štúdium absolvovala záverečnou absolventskou výstavou. Maľovanie bolo pre ňu slávnosťou, sviatkom, keď nám otvára svoje srdce dokorán.“

„Mala som šťastie, že som stretla ľudí, ktorým na mne záležalo a tí ma posúvali ďalej“, vyznala sa pani Katka.

A my sme mali šťastie, že nás obohatila svojou tvorbou a priateľstvom.

Česť jej pamiatke!

Posledná rozlúčka bude v Dome smútku Juh, Trenčín, dňa 9. 11. 2026 o 15:00 hodine.